Sušenie rastlín

Všeobecne sušíme iba listy a listnaté výhonky, ale sušiť možno aj celú kvitnúcu rastlinu, hľuzu a plody. Materiál treba očistiť od zeme, prachu a nečistôt a keď treba, opláchneme ho aj vodou. V takomto prípade však necháme vodu dobre odkvapkať a na vzdušnom mieste surový produkt zvädnúť. Sušiť možno iba na tienistom, vzdušnom mieste, ak nie je písané inak. Slnečné svetlo škodí rastlinám, lebo škodlivo vplýva na farbu i na vnútorný obsah. Nesušíme v kuchyni, lebo tam sú výpary z jedál. Okrem toho môže sa stať, že sušiace sa korenie nasaje aj inú cudziu vôňu, a tak rastliny stratí svoj pôvodný charakter. Najlepšie je, keď sa suší cez nejaký materiál, ktorý prepúšťa vzduch. Podstatné je, aby sušenie prebiehalo rýchlo, lebo pri pomalom sušení klesá sila korenia a môže začať plesnivieť. Keď treba sušiť celú rastlinu, zviažeme ju do viazaničky, ale nie tesno, aby sa stýkali so vzduchom nielen vonkajšie, ale aj vnútorné partie a aby uschli aj hrubšie stonky. Pritom dávame pozor, aby počas sušenia neopadali, alebo aby sa nerozprášili cenné časti rastliny. Preto menšie množstvá vložíme jednoducho do tylového, batistového alebo organtínového vrecúška a zavesíme v komore. Na vidieku, kde sú ešte možnosti, môžeme sušiť aj v peci alebo na peci. Tu predsušíme opraté rastliny, potom ich dáme v tenkej vrstve na pečiacu plochu. V peci nemôže byť teploty vyššia ako 50° C. Dvierka pece necháme otvorené a kontrolujeme priebeh sušenia, aby sme rastliny nepresušili. Akékoľvek sušenie je iba vtedy dokonalé, keď sa rastlina dobre rozmrví v ruke a stonky sa s praskotom lámu. Úplne suché časti rastlín uložíme osobitne alebo pomiešané a pripravené podľa vkusu a chuti (prípadne rozmrvené) v dobre uzavretých sklených alebo plechových nádobách. Tým materiál nestráca z hodnoty a udrží si svoju čerstvú chuť a vôňu. Ako vieme, na ochutenie polievok a omáčok sú veľmi vhodným korením sušené huby. Zdravé, nie veľmi zrelé, čisté nakrájané huby položíme na sitové rámy bez toho, aby sme ich umyli a usušíme na slnku. Stále sušenie na pražiacom slnku nie je dobré, preto ich preložíme občas na tienisté miesto. Keď sa sušenie nepodarí dokonale, dosúšame v mierne teplej rúre alebo v peci. Pri uskladnení starostlivo dozeráme, lebo skoro ich napadnú mole. Uschovávame ich v uzavretej nádobe alebo v celofánovom vrecúšku. Môžeme pripraviť aj sušenú zelenú papriku vhodnú na plnenie. Nie veľmi dužinatú papriku alebo dlhú rúrkovú papriku navlečieme na šnúru a niekoľko dní sušíme na hodne horúcom slnku alebo v teplej miestnosti. Pred použitím ju máčame vo vode niekoľko hodín. Je veľmi vhodná aj na ochutenie pokrmov, preto sa postaráme vždy o jej odloženie, prípadne usušenie na zimu. Sušené korenie sa nesmie variť spolu s jedlom, ale treba ho pridať do jedla pred podávaním, prípadne pred dovarením.