Čakanka šalátová

Čakanku pestovali už starí Egypťania a pripravovali z nej nielen šaláty, ale vážili si ju aj ako liečivú rastlinu. Jej šťava zmiešaná s olejom vraj mala čarovnú moc a kto sa s ňou potieral, získal krásu. U nás je ešte stále nedocenená, hoci napr. v Belgicku, Holandsku, Anglicku, ale aj v iných krajinách sa využíva na prípravu šalátov. Dokonca v Belgicku sa stala takmer národným jedlom. Jej jemné, mierne horkasté puky sa hodia nielen na prípravu šalátov, ale sa môžu aj variť, zapekať, môže sa z nich uvariť chutná polievka so slepačím vývarom, čakankové puky sa môžu plniť mletým mäsom a pod. Čakankové puky obsahujú vitamín C, karotén, fosfor, vápnik, horčík a železo. Mimoriadne sa cení pre svoje dietetické vlastnosti, napríklad intybin, ako aj iné horčíny regulujúce zažívanie a funkciu pečene a žlčníka. Čakanka obsahuje aj inulín, ktorý je dôležitý pre diabetikov. V každom prípade je vďaka takmer nulovému obsahu nitrátov oveľa zdravšia ako rýchlený hlávkový šalát, najmä pre deti.