Baklažán

Baklažán vyzerá ako väčšia, fialovo sfarbená uhorka guľovitého, vajcovitého alebo uhorkovitého tvaru. Svojou korenistou chuťou a vôňou pripomína huby. Pripravovať by sa mali čerstvé, nezvädnuté plody, s lesklou a neporušenou šupkou a so šťavnatou  tuhou dužinou. Staré, prezreté, ako aj zvädnuté plody majú horkú chuť. A aby pokrájané a ošúpané baklažány nestmavli, odporúčame ich namočiť  do okyslenej vody.

Odkiaľ táto sýta a chutná zelenina pochádza? Je to typická rastlina teplých krajín a pravdepodobne pochádza z východnej Indie. Oddávna sa však pestovala aj v Číne a severnej Afrike. Orientálni liečitelia považujú baklažán za  afrodiziakum. V každom prípade je to vynikajúca lahôdková zelenina, ktorá sa pestuje podobne ako rajčiaky alebo paprika. Je nenahraditeľná vo všetkých orientálnych a juhoeurópskych krajinách.

Čo obsahuje? Až 92% vody, asi 4% cukru, 1% vlákniny, 1% bielkovín a 0,4% tukov. Ďalej obsahuje 30-65 mg provitamínu A, 10-20 mg vitamínu B1 a dokonca až 20 mg vitamínu C v 100 g dužiny. Okrem toho obsahuje fosfor, horčík, chlór, síru, vápnik, železo a mangán. A samozrejme fermenty a horčiny. Zistilo sa, že baklažán znižuje obsah cholesterolu v krvi.

Ako sa pripravuje? Baklažány môžeme dusiť, obaľovať a vyprážať, plniť mletým mäsom a zapekať. Veľmi chutný je z opečených baklažánov tzv. kaviar, ktorý sa podáva teplý alebo studený, ako predkrm alebo ako príloha. Zapečený baklažán – musaka – je známy a obľúbený na Balkáne, baklažány dusené na smotane pripravujú v Rusku a na Ukrajine, v Grécku si zasa pochutnávajú na opražených baklažánoch s jogurtovou zálievkou alebo na prílohe k jahňaciemu mäsu – dusené baklažány s rajčiakmi a strúhaným syrom. V Poľsku si pochutnávajú na baklažánoch s hríbovou plnkou.