Soľ
je potvora, dokáže premôcť aj tú najvýraznejšiu chuť. Ak je
pokrm len o trochu slanší, ako sme si predstavovali, je pomoc
ľahká. Alebo si vybe¬rieme redšiu konzistenciu guláša pridaním
vývaru (vody), alebo ho po zriedení ešte zahustíme zápražkou. V
každom prípade sa vyplatí pokrm znovu okoreniť tým, čo má
konkrétnemu gulášu dodávať rozhodujúcu chuť. U málo tučného
guláša dosiahneme efekt aj pridaním masla a rozriedením vývarom,
u gulášov klasických (nie špeciálne korenených pre jednu hlavnú
chuť) výborne poslúži nadrobno pokrájaná pažítka, ktorú
pridáme asi minútu pred ukončením dusenia. Pri výraznejšom
presolení použijeme rovnaké postupy, bojujeme však urputnejšie a
s prídavkami nešetríme. Ak pritom guláš začne pripomínal skôr
vývar, zvýšime úsilie. Pri použití masoxových alebo iných
málo tučných vývarov či vody, zahusťujeme guláš hlavne
zápražkou, ale hoci aj slaninou (nadrobno nakrájať, opiecť na
panvičke alebo kastróliku, hoci aj so spenenou cibuľkou),
pridávajú sa tiež safalátky (nakrájať a rovno do hrnca, ale
pozor, nevariť, len prehriať, sú slané). Postačí aj zahustenie
nastrúhanými chlebovými kôrkami, staré recepty odporúčajú
prebytočnú soľ vysať kúskom tvrdého chleba (stráca sa aj tuk).
Alebo jednoducho zabudneme na pôvodne požadovanú chuť a pridáme
bojovnejšie korenie či iné suroviny, napríklad cesnak, karí,
pálivú papriku. U gulášov, u ktorých sa hodia, z boja so soľou
vychádzajú víťazne aj na kocky pokrájané surové zemiaky
(varíme však dlhšie). Výbornou záchranou sú cukety a tekvica,
svoje si odpracuje aj ryža, ak sme ju neuvarili v slanej vode.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára